Rok má veľa krásnych dám

Prvá
Roztína reťaze, ku ktorým kľúče len
zima má
Narcisy, zvončeky po jednom v doline
rozkladá
Práca jej potrebná, ťažká, je deň čo deň
únavná
Ľahko ju medový, sladký spev veselej
uspáva

Druhá
V črievičkách z vlčieho maku si chodieva
obutá
Objíme jar a nežne ju odsúva
do kúta
Odvahou milencov obratne býva
podkutá
Do hmiel tej záhadnej rada sa hádavá
zakutá

Tretia
Do sietí pavučín chytá si kropaje
od leta
Kvapkami dažďa a spŕškami listov je
odetá
S kŕdľami spevavcov do diaľav mladosť jej
odlieta
Spred svojich dverí preč pozvanie studenej
odmetá

Štvrtá
Žltú a zelenú s radosťou ukradne
jeseni
Iskrí a jagá sa, hoc chutí tak chladne,
mrazením
Desivo istá vždy predstiera kameň,
klame ním
Od strachu z náhlej uvädá, chradne,
v plameni.


Spev prázdnoty

Stá
prechádzka tichou komnatou.
Kričanie mlčania po zvyku
bez odozvy
doznieva.

Hra
šedivých tieňov za plentou
nakŕmi mátohu zo strachov,
úzkosť dušu
užiera.

Plá
ohnisko stratených snov,
vypletá mašličky von z vlasov
bez ľútosti
udiera.

Hmla
pridanej hodnoty nárekov
ovládne zajtrajšok útechou,
s istotou výhľad
zastiera.


Hviezda

Som snom.
Tam kde stál som uprázdnený
stal som sa
kusom.
Sna.