"Som servírka." Sookie prísne zvraštila obočie. "Na také hlúposti nemám čas, Erik!"
Ozval sa divný tlmený zvuk drveného dreva a praskajúcich kĺbov, pretože Erik stisol svojou obrovskou upírou silou stonky velikánskej kytice ruží, ktorú držal v rukách. "Bez teba to nejde, Sookie!"
Bol pripravený prosiť, bol iste ochotný aj plaziť sa, ale Sookie nemala zľutovanie.
"Hovorím nie, Erik. NIE!"
Jej hruď pod bielym tričkom so zeleným nápisom U Merlota sa vzdúvala pobúrením. Ako si tento namyslený, drzý a vtieravý upír môže dovoliť prísť za ňou s akýmsi pochybným návrhom. Kvôli nemu ona nič dlhé a hladké do ruky brať nebude.
"Nezahrávaj sa so mnou, Sookie!!"
Vyhrážky. To k Erikovi sedí. Keď to nejde po dobrom, iste to pôjde po zlom, také je jeho krédo. Ale tento krát padla kosa na kameň.
"Pch!"
Od-pch-kala ho a zatvorila mu dvere pred nosom. Ani keby doniesol päťdesiat ruží, a nie len nejakých asi tridsať, nepresvedčí ju. Nie je žiadna pipka Hej, počkaj!, ktorá sa fláka po krčmách a trávi čas s kadekým.
Aj keď - Erik nie je práve kadekto. Posledné skutočné žijúce vikingské knieža má všetky predpoklady byť spoločníkom ako sa patrí. Kedysi dávno polihoval pri veľkom murovanom kozube v dlhánskom plášti obrúbenom kožušinou zabitých vlkov a s korunkou na hlave, trávil čas objímajúc ženy a dievčatá a... a a meč hodný svojho postavenia.
Imidž už zmenil, radšej sa poflakuje v čiernych kožených legínach a tielku, z ktorého vykúkajú jeho široké riadne osvalené ramená ako vytesané z mramoru. Len s babami je na tom stále rovnako. Jeho úzke boky a pevný zadok nič iné nevedia, večne sa mykajú do rytmu dopredu a dozadu, dnu a von, von a dnu. Otrasné.
Sookie rozhorčene potriasla svojim konským chvostom a prudko sa otočila aby pokračovala v prípravách na príchod hostí.
"Nie neberiem ako odpoveď." Zahučal na ňu z výšky Erikov hlas, stál jej rovno v ceste.
Zasraný Erik! Skoro z duše vyskočila. Musel expresne rýchlo obehnúť dom a vojsť dovnútra zadným vchodom.
Toto Sookie vážne naštvalo. "Sám si to chcel."
Uchytila do rúk tágo, zlomila ho na dve časti a zčista jasna vrazila jeden jeho ostrý koniec do rozložitej hrude prastarého princa.
Hrubý prúd krvi vyrazil Erikovi z úst, očné buľvy mu vytiekli, líca sa zvraštili. Z diery v hrudi striekali červené a čierne tekutiny a mocné, úchavtné svaly sa menili na zdrapy. Všetko, čo zostalo z Erika sa zložilo k Sookieným nohám ako plandavá handrová bábika. A čochvíľa aj z toho zvyšku zostala len lepkavá naťahovacia mláka.
Bŕŕŕr!!! Vytrieť z dlážky ostatky upíra je skutočný hnus, tá malá ujačaná servíročka z Drakulandu dobre vedela prečo pritom vreští ako o život. Sookie trvalo viac ako hodinu pokým všecíčko to hnusné zozbierala a vyvláčila do bioodpadu.
Ale mala hotovo. Konečne. Naliala si zaslúženého panáka škótskej, aby zahnala zo svojej pamäti otrasné spomienky na mazľavosť a priľnavosť všetkého krvavého. Veľmi to nefungovalo. Otvorila si teda ešte pivo a sadla si do boxu pri biliardovom stole aby si trošku odpočinula.
"Sookie, voniaš po krvi a násilí." Zasupel pri nej náhle čísi divne pridusený hlas. Nebola sama!
Franklin sa pri nej vynoril ako anjel pomsty. Ako dlho tu už bol? Čo všetko videl? Mala by sa začať báť? Pach ju prezrádzal, zaiste. Lenže pre Franklina, podľa toho, čo o ňom od Tary počula, bol len závanom ópia, jointom z marihuany. Videla mu v tvári, aký je ním fascinovaný. Sklonený nad jej stoličkou k nej privoniaval stále viac a viac rozvášnený. Nakoniec mu vybehli zuby. Aj bez nich bol ošklivý viac ako dosť.
Sookie sa prestala strachovať a začala sa hnevať. Nie je žiadna jednohubka na niečom tanieri. "Vypadni odtiaľto!" prikázala mu.
"Vybral som si ťa Sookie. Budeš so mnou, len so mnou. S tebou mám šancu vyhrať."
Zobral do svojich hnusných pazúrov koniec jej copu a priložil si ho k ústam. Pomätenec! Prudko doňho strčila, musel trošku ustúpiť ak len nechcel spadnúť na zem. Postavila sa rovno pred neho a zodvihla hlavu, aby sa mu veľmi nahnevane zapozerala do očí.
"Erikovi som už vysvetlila, že tráviť čas takýmto spôsobom mi nesedí. Nemám pokoj, všetci naokolo majú čudné myšlienky a nie sú to samí upíri, takže mám v hlave neustále virvar. A ak sa nechcem zblázniť musím sa ovládať a potom sa nesústredím a nedarí sa mi."
"Ale ja ťa potrebujem, Sookie, si moja hviezda, moja jediná pravá láska. Spolu budeme najlepší!"
Jediná vec, ktorá bola na Franklinovi nádherná boli jeho oči. Boli veľké, belasé, s dlhánskymi mihalnicami. Dokonalé prekrásne psie oči vo veľmi, veľmi šerednej tvári. Akoby ich vyrezali z hlavy nevinného šteniatka a proti ich vôli ich trasplantovali do tváre toho hrozného oškliváka. Ako v zlom béčkovom horore.
"Nezabudol si na niečo?" Sookie dávno stratila trpezlivosť. "Patrím k Billovi."
"To vyriešim raz-dva, moja milá." Rozhodil Franklin nadšene rukami. "Compton je nešikovné neschopné decko. S ním si poradím ľavou zadnou."
Obrátil sa k Sookie chrbtom. Ponúkal jej príležitosť. A príležitosť robí zlodeja.
Druhá polovica zlomeného tága stále stála v kúte na dosah. Stačilo natiahnuť ruku, zmobilizovať trošku sily...
A bác... Pichľavý kus dreva sa zapichol do upírovho chrbta ako nič, prerazil ho skrz-naskrz. Paráda!
Až na tie krvavé trhance a žuvance na dlážke. Len teraz ju vytrela. Krucinál!
Chtiac-nechtiac sa Sookie musela naštartovať a pustiť sa do práce. Kopla do seba druhé pivo na ex a vrátila sa do kúpeľne po vedrá a handry. Na druhý krát už mala viacej praxe, upratala potvoru rozliatu na kolomaž za polovičný čas.
Keď mala hotovo bola urobená ako hovädo. Ako keby ťahala predĺženú šichtu u Merlota rovno v deň miestnych motorkárskych pretekov alebo tanečného derby so susednými kovbojmi. Radšej už nikdy viac žiadneho upíra nezabije. Hoci, bol to dobrý pocit, vedieť, že si na ňu príšery nemôžu veľmi dovoľovať.
"Sookie, si pripravená?" ozvalo sa odrazu odkiaľsi zozadu.
"Bill?!!" Sookie pojašene zvýskla a celá podskočila. Prekliate upírske schopnosti! Aj Bill sa pred ňou vynoril rovnako znenazdajky ako jeho dvaja predchodcovia. Niekto by mal nemŕtvych naučiť slušne sa správať. Hlavne klopať!
"Na čo mám byť pripravená?" prehlásilo neisto. Bola trošku zmätená. Zabudla na niečo?
"Dohodli sme sa. Dnes predsa ideš so mnou."
Sookie sa prehrabávala sa vo svojej pamäti. Nemala pocit, že by niečo niekomu sľubovala, nespomínala si. Možno za ňu rozhodol Bill. Robil to často. Zvykne sa takto správať. Ako Veľký šéf, ktorému má ona robiť otroka.
Vybral si zlý deň. Dnes bola v bojovej nálade. Bola prepracovaná, mala všetkého až po krk! Chcelo sa jej iba ľahnúť si do postele a odpočívať. Nechať sa hladiť, rozmaznávať, možno trošku vzrušovať. Dokonca si verila, že by dokázala aj odtiahnuť kolená od seba ak by si ju Bill chcel vziať.
Ale ísť niekam sa jej nechcelo, na to už nemala silu a už vôbec nie chuť. Zvlášť keď je Pán Upír Compton taký panovačný! Keby vedel, čo tu dnes večer porábala, nebol by taký nadutý! Hoplá?
Ešte šťastie, že jej Bill nemôže čítať myšlienky, rovnako ako ona nemôže čítať tie jeho. Rozhodne sa mu nechystala zavesiť na nos koľko vedier krvavého hnusu zostane z jedného mŕtveho upíra.
"Mala som ťažký deň." Prehovorila neutrálne a len dúfala, že si Bill nevšimol, že na hnijúcej hromade bioodpadu za barom pribudlo pekných pár funtov čerstvej organickej hmoty. Mala by si ísť na toaletu prepudrovať nos a navoňať sa LaFayetovou Miss Sporty, aby náhodou nezistil, že páchne po krvi, konkrétne upírej krvi.
Možno bude stačiť ak len rozptýli jeho pozornosť. Čím rýchlejšie, tým lepšie
Billovo hrdlo objímala rada. Zavesila sa mu na krk a pýtala si bozk, spoly opretá o jeho telo. Aj bozkávala ho veľmi rada. Z každého dotyku ich pier prýštil život, hoci bol Bill mŕtvy ako mŕtvejší. Zakaždým keď sa takému bozku oddala jej úbohý život aj so všetkými jeho problémami prestával existovať. Bola celá utrápená a ubolená, v jeho náručí sa ale, ako vždy, všetko zlé rozplynie.
"Musíme ísť ak nechceme prísť neskoro. Vieš, že náš už čakajú."
Bill ale stále húdol tú istú pesničku. Takto si to nepredstavovala. Musí ju nútiť kamsi ísť keď sa jej nechce ani len vykuknúť von oknom? Nechce s ňou zostať sám, už mu asi nestačí, prejedla sa mu. Ale to predsa nemôže byť pravda. Odmietala uveriť.
"Radšej by som zostala doma, Bill."
Stálo za pokus trošku ho prosiť. Komunikácia je základ. Keď mu ona povie čo chce, on jej to dá. Tak to predsa v pároch chodí. Ešte stále boli pár. Bil ju má rád. Určite sa dohodnú. Prstami mu začala tancovať po krku a hrudi, vedela ako veľmi ho tým dokáže poblázniť. Vyzeral nalomený, možno sa nakoniec nechá ukecať. A to by mal. Lebo ak nie, ona stále môže použiť druhé tágo.
"Ale sľúbili sme, že prídeme."
Neprestal naliehať. Postavil si hlavu. Nechce rozumieť. Tak teda dobre. Prešla okolo stola a schytila do ruky to čosi dlhé a hladké. Vybral si sám.
"Sookie?"
V Billových rozšírených očiach čítala prekvapenie. Žeby ju prekukol? Bez momentu prekvapenia nemá veľkú šancu na úspech. A ona ho musí zabiť, pretože ju nechápe a nepočúva.
Lenže potom bude zasa musieť ešte raz všetko vyčistiť, vyvláčiť von plné ťažké vedrá a vytrieť celú drážku. Možno by ho predsa len nemala zabíjať.
Bola taká unavená. Boleli ju ruky, nohy aj chrbát, ďalšia dávka upírieho sajrajtu ju asi zabije. A on chce stále niekam ísť, trvá na tom. Čím skôr ho zabije, tým lepšie! Tým skôr bude mať pokoj a bude môcť ísť do postele.
"Sookie!"
Billov neuveriteľne trpezlivý hlas nakoniec zaúčinkoval. Sookie sa preprala z polospánku. Nechápala prečo sedí v ratanovom kresielku doma na verande, keď ešte pred sekundou trčala v práci. Dezorientovaná sliepňala očami do tmy a čudovala sa, že má prázdne ruky a Bill na ňu hľadí tak pobavene.
Potom sa jej vybavili skutočné okolnosti, ktoré sa jej vkradli do hlavy a prinútili ju snívať. Včera sľúbili kamarátom, že sa stavia u Merlota aby si mohli zahrať partičku biliardu, celý rok si to iba sľubovali a nikdy sa nezišli. Ale ona mala šialený deň plný driny,a kým na Billa čakala premohol ju spánok.
Tá chvíľka odpočinku jej veľmi nepomohla. Bola úplne vyšťavená. Už nemala silu kamsi chodiť. Chcelo sa jej iba oddychovať. Upíri by sa aj tak nemali hrať s tágom, tágo je predsa pre upíra veľmi ošemetná vec.
"Vyzeráš unavene."
Starostlivý, milý Bill. Celá naradovaná si ho objala. Prišiel na to aj sám, ani nemusela otvoriť ústa. Teraz jej určite navrhne, že zostanú doma zamotaní do prikrývok.
To by sa jej páčilo, bolo by to naozaj fajn.
Ale zostať doma bol nezmysel. Bol predsa Silvester. U Merlota bude Tara, LaFayete a Sam, aj Jason a všetci ostatní priatelia. Bude milé stráviť s nimi aspoň trošku času. Pomilovať sa z Billom stihne aj potom, keď si všetci navzájom poprajú šťastný nový rok 2011.
U Merlota bude mať síce v hlave kopec cudzích myšlienok, lebo taký hurhaj emócií ako býva vo sviatky celkom potlačiť nedokáže. Ale s Billom po boku všetko vydrží.
A ak bude veľmi prehrávať, dá sa tágo použiť všelijakými spôsobmi.
Musela mať v očiach veľmi šibalské ohníčky a nevysvetliteľne roztopašný úsmev, pretože Bil sa jej celý zmätený opýtal: "ČO?"
"Ale nič." Odpovedala mu tajomne a chytila sa ho okolo pásu. "Tak pôjdeme už?"
Určite to bude pekný večer, ale aj tak sa najviac tešila na chvíľu, keď sa vrátia domov. Na okamih, keď všetko čo ju bude deliť od Billa bude len ticho a vôňa čerstvo vypratých prikrývok.